|
|
|
Stuart Hamm 20.04.2001 - 15:14 od: karolg V 80. rokoch Stuart Hamm zanechal za sebou revolučnú stopu inovatívnych basgitarových exhibícií. Ani sa mu nezdalo, že svojím pionierským objavovaním bude neskôr inšpirovať celú generáciu basgitaristov, ktorí sa budú snažiť podľa jeho vzoru pozdvihnúť elektrickú basgitaru na úroveň sólového nástroja. Svoje basgitarové umenie rozvíjal na Berklee College Of Music, pozbieral mnoho ocenení, vrátane víťazstva v čitateľskej ankete magazínu Guitar Player - najlepší rockový a jazzový basgitarista. Ako kritikou vysokouznávaný sólový hráč prekliesnil chodník k neprebádanému teritóriu svojským spôsobom slapovania, náchylnosťou ku flamencu, polyfonickým obojručným tappingom a akordovým, harmonickým a prstokladovým funky štýlom. Hamm zásobuje na turné i v štúdiu svojou pyrotechnickou basgitarovou prácou najväčšie mená gitarového sveta, ako sú napr. Steve Vai a Joe Satriani. Spočiatku používal basgitary značky Kubicki Factor so strunami GHS a aparatúru Hartke, dnes pokračuje s výrobkami Fender Custom Shop a nástrojom s vlastnou signatúrou Urge II.
Stu sa narodil v roku 1960 v New Orleans (mestečko Champaign, Illinois) ako najmladší z troch bratov a vyrastal v rodine s dobrým hudobným základom. Jeho otec - muzikológ a učiteľ hudby - je autorom množstva kníh, týkajúcich sa histórie populárnej hudby v Amerike a taktiež je pôvodným prezidentom American Musicology Society. Matka je učiteľkou spevu a spieva v opere. Najstarší brat vyučuje klasickú hudbu severoamerických Indiánov, mladší brat Stua zasvätil do klasiky, jazzu, fusion a rocku, od Milesa Davisa, cez Return To Forever, po Mahavishnu Orchestra. Ako dieťa začal Stu hrať na klavír a flautu. Na strednej škole presedlal z flauty na hoboj. V roku 1973 získal prvú basgitaru a tá sa preňho stala nástrojom číslo jedna. Keďže nazbieral ako samouk dosť vedomostí, začal hrať so školskou jazzovou kapelou. Ešte počas školy sa s rodičmi presťahoval do malého mesta vo Vermonte, kde pokračoval v štúdiu basgitary, no zistil, že jeho možnosti ako koncertného hráča sú obmedzené. Hoci sa Stu stal oddaným študentom Chrisa Squirea (Yes) a prívržencom rock´n´rollu, stále hrával so školskými kapelami z Dartmouth College. Bolo to v období, po zážitkoch s hudbou dnes už basgitarového veterána Stanleyho Clarkea, keď sa Stu rozhodol, že sa stane najrýchlejším basgitaristom.
Po ukončení strednej školy začal študovať na jednej z najprestížnejších hudobných škôl - Berklee College Of Music v Bostone. Hamm navštevoval túto školu v rovnakom čase ako Jeff Berlin, Randy Coven a muž, ktorý nahradil Jacoa Pastoriusa v skupine Weather Report, Victor Bailey. Krátko po nástupe na školu ho zoznámili so Steveom Vaiom. Stu začal transformovať klavírne kompozície na basgitarové, pričom začal s obojručnou technikou. Zážitok z koncertu Weather Report (8. novembra 1978), na ktorom videl hrať Pastoriusa, sa mu vryl do pamäte a odvtedy sa z neho stal fanatik jeho hry a fusion. Opustil školu po niekoľkých semestroch kvôli turné s kapelou Elvisa Presleyho. Po roku na cestách, predtým, než sa rozhodol zanechať štúdium a etablovať sa na klubovej scéne, vrátil sa na Berklee kvôli ďalšiemu semestru. Krátko na to strávil niekoľko rokov koncertovaním s rôznymi formáciami, potom sa presťahoval na západné pobrežie vďaka podpore Stevea Vaia a začal s ním spolupracovať na debute "Flex-Able".
Po rokoch spoločného hrania v rôznych trojkách, ho Vai predstavil svojmu učiteľovi Satrianimu. Hneď si ´padli do oka´ a Stu ho začal doprevádzať na turné i v štúdiu. Jeho hra sa nachádza na mnohých albumoch Satrianiho. Ich spolupráca začala koncom 80. rokov. Stu si našiel čas aj na vlastný debutový album "Radio Free Albemuth" (1988), na ktorom predviedol naplno svoje schopnosti využívať nezvyčajné a neortodoxné techniky. Hoci nebol úplne prvý, kto preniesol klavírne skladby do basgitarovej podoby, stál na čele trendu, ktorý spopularizoval obojručnú techniku - tapping.
V roku 1989 mu vyšiel album "Kings Of Sleep", s ktorým vynikajúco nadviazal na debut. O dva roky neskôr už urgoval tretím, rockovejším počinom, odlišným od predošlých dvoch. "The Urge" predstavil Hamma aj v úlohe vokalistu, ktorému vypomáhali gitaristi Eric Johnson a Harry Cody a bubeníci Steve Smith a Tommy Lee (áno, bývalý bubeník Motley Crue). Potom sa vytratil z pozície sólistu takmer na desať rokov, aby v auguste 2000 prekvapil štvrtou platňou "Outbound". Výsledok je homogénnym mixom rocku, jazzu, fusion, techna a rôznych iných prvkov, čím ukázal jednu zo svojich mnohých podôb muzikantskej osobnosti. Zameral sa viac na melódie a sóla na bezpražcovej basgitare, prostredníctvom ktorých sa dostal bližšie k poslucháčovi v snahe prebudiť v ňom skryté rezervy pocitov a vnímavosti. S touto nahrávkou nielenže preukázal doposiaľ najdobrodružnejšie úsilie, ale posilnil si tak pozíciu vychýrenej basgitarovej ikony a pevne vtlačil pečať svojho dedičstva tradícii elektrickej basgitary.
Medzi sólovými aktivitami a turné so Satrianim sa spolčil s gitaristom Frankom Gambalem a bubeníkom Steveom Smithom v jednom projekte, ktorý vrhol na trh dve jazzové nahrávky - "Show Me What You Can Do" (1998) a "The Light Beyond" (2000). Prípadní nadšenci jeho hry si môžu zohnať aj inštruktážne videá "Slap Pop & Tap For The Bass" a "Deeper Inside The Bass", v ktorých podrobne rozoberá rôzne techniky hry, zaujímavé hráčske triky a cvičenia. Pre náročnejších je v ponuke kniha transkripcií "The Stuart Hamm Bass Book".
V súčasnosti, keď nepracuje na vlastnom materiále, doprevádza na koncertoch Joea Satrianiho. Ak by sa vám niekedy pošťastilo navštíviť koncert, ktorého by bol súčasťou, určite si nenechajte ujsť túto príležitosť a uvidíte na vlastné oči, čoho je schopný výnimočným talentom obdarený tento pán basgitarista.
Diskografia:
Free Radio Albemuth - 1988
Kings Of Sleep - 1989
The Urge - 1991
Outbound - 2000
Stránku Stuarta Hamma nájdete aj tu.
KAROL GERBA
|
|
späť
|
|
|
