|
|
|
´Druhá tvár´Ireny Budweiserovej... 16.05.2002 - 14:30 od: pigi Irenu Budweiserovú väčšina z vás pozná ako vokalistku úspešného českého zoskupenia Spirituál Kvintet. Hudobným fajnšmekrom je však dobre známa aj ´druhá tvár´ tejto excelentnej speváčky, ktorej žánrový záber dnes vďaka rokom pôsobenia s domovskou formáciou pokrýva nie len gospel, či šanzón, ale rovnako skvelo i blues, jazz, či dokonca soul. Skalným poodhaľuje svoj obrovský hlasový potenciál prostredníctvom svojich sólových albumov, pričom ten posledný, v poradí už štvrtý s názvom "Korýši času", zostavený ako z pôvodných skladieb, tak i tradicionálov a coververziíí skladieb jej obľúbených intepretov, uzrel svetlo sveta pred dvoma rokmi pod hlavičkou renomovaného českého vydavateľstva Indies.
Nedávne vystúpenie Spirtuál Kvintetu v pôsobivých gotických priestoroch košického Dómu svätej Alžbety, nám poskytol príležitosť položiť tejto šarmantnej dáme niekoľko otázok.
Väčšina poslucháčov vás roky registruje v prvom rade ako vokalistku Spirituál Kvintetu, zatiaľ čo vaša kritikou vysokohodnotená sólová tvorba ostáva trošku neprávom stále v úzadí...
"Klamala by som, keby som tvrdila, že ma to nemrzí. Nechcem byť pokrytec a tvrdiť, že mi to takto stačí... Skôr sa snažím s tým proosto nejako vyrovnať - nájsť dôvod, prečo to tak je a nenechať sa tým odradiť od ďalšej práce. Úprimne povedané, doposiaľ som vlastne ani neprišla na to, prečo to tak je a možno aj preto mám občas obdobia, keď možno začínam trošku váhať, či to robím naozaj dobre, začínam o sebe pochybovať... Viete, v prípade posledného albumu sa mi napríklad stalo, že mi to aj po tých rokoch, čo som na scéne jednoducho odmietli vydať tri veľké firmy...To človeku veľa sebavedomia nedodá. To polročné obdobie ma v celku dosť zdeptalo už aj zvhľadom na to, že som bola presvedčená, že som vyprodukovala môj asi najvyzrelejší a najúprimnejší album... Avšak nejakí obchodní referenti rozhodli, že sa im do katalógu, medzi všetky tie ich komerčné tituly jednoducho nehodí... Takto som sa vlastne nakoniec ocitla pod krídlami Indies Records, ktorí ma u nich prijali naozaj vrelo."
Vydávať albumy pod rovnakou hlavičkou, ako trebárs Iva Bittová však určite nie je zase tak zlé...
"To určite nie, práve naoak, ja si veľmi vážim, že môžem kotviť v stajni, v ktorej sa nachádza mnoho veľm kvalitných intepretov. Na druhej strane, so všetkým, čo sa vo firme deje takisto nesúhlasím, ale to je úplne normálne...".
Na druhej strane ale predpokladám, že všetký tie umeré ´kvázihviezdičky´, s minimálnym hlasovým vybavením, zato však peknou tváričkou, ktoré majú dnes otvorené dvere do takmer všetkých vydavateľstiev, vás zase nenechávajú až tak chladnou...
"Pravdu povediac, vzhľadom na to, že sa dosť zaujímam o svetovú scénu myslím, že sme tu tak trochu akoby zavretí v krabici. Navyše, z vlastnej skúsenosti viem, že mnohí z kompetentných sa v hudbe vlastne ani nevyznajú, a to je smutné. Samozrejme, chápem, že treba brať na zreteľ obchodné hľadisko, ale na druhej strane, keď si vezmete, do akých rúk putovali v posledných rokoch ceny Grammy... Marcy Gray, Alicia Keys a podobne... Veď to sú úžasní muzikanti, ktorí produkujú hudbu, o akej u nás nikto nemá ani páru, nikto sa je nevenuje. Dobre, napríklad Monkey Bussiness sú v pohode, ale to je takmer výlučne tanečná záležitosť... V prípade týchto dám ale ie o hudbu postavenú na základoch r´n´b, goslepelu, jazzu... Samozrejme, niektoré skladby majú tanešný podtón, aby boli ´púšťateľné´v rádiách. Tak, či onak ale ten ´grunt´ tvorí ozaj kvalitná hudba. Čo im tak trošku závidím je fakt si môžu dovoliť dať na album popri niekoľkých vyslovených singlovkách aj zopár ozajstných peciek - soulových, alebo jazzových, a to je super..."
...čo by si však u nás nikto nemohol dovoliť, pretože ten album by bol jednoducho nepredajný...
"Presne tak. Samozrejme, niekto by to mohol odargumentovať tým, že tu nie sme v Spojených štátoch, ale keď si človek vezme, že našinci tunajší hudobníci častokrát zo Západu kopíruju tisíckrát horšie veci... Potom sú tu samozrejme vydavateľstvá, ktoré uprednostňujú vydávanie všakovakých ozaj lacných popových produktov... Neviem, osobne mám pocit, že tomu tí ľudia ozaj nerozumejú. Je to ale iba môj názor."
Vy ste vlastne do Spirituál Kvintetu prišli ako speváčka bez akýchkoľvek zásadnejších skúsenosti. Až pôsobeník s touto kapelou sa váš prejav postupne začínal formovať... Váš vývoj však pokročil natoľko, že vám jedného dňa začala byť táto žánrová škatuľka priúzka...
"Áno, máte pravdu, tá škatuľka mi je bezosporu úzka, inak by ma to nenútilo nakrúcať albumy, robiť koncerty... Potom sú tu určité vekové rozdiely, ako aj individuálne ´úchylky´ jej členov... Kapelník Tichota sa napríklad napríklad veľmi zaujíma o renesančnú hudbu, zvyšok má zase v láske folk a tak ďalej... Ja počúvam úplne inú muziku, stretávam sa s inými hudobníkmi, takže v mojom prípade sa tá cesta uberá opačným smerom... Okrem toho som človek, ktorý neustále vstrebáva veci okolo seba, ktoré ho potom nabíjajú obrovskou energiou, ktorú jednoducho musím priebežne spracovávať a ventilovať. Mám veľkú chuť byť za to, čo robím maximálne zodpovedná, takže môj pocit sebarealizácie je dosť silný. Na svojich koncertoch si robím od dramaturgie, cez komentáre všetko sama, dokonca občas aj hrám na nejaké nástroje... Najnovšie som sa dokonca začala učiť hrať na saxofón. Počas každej voľnej chvíle sa snažím komponovať, pretože tá potreba je ozaj silná. Do dôchodku mám ešte ďaleko, takže sa ten čas snažím vyplniť čo najefektívnejšie (smiech). Ja si skrátka život bez muziky ani nedokážem predstaviť. Rozhodne by som sa nechcela živiť ničím iným."
V Kvintete ste boli vždy neprehliadnuteľnou nie hlasom, ale aj imidžom. Nemali vám to občas vaši ´konzervatívnejší´kolegovia za zlé?
"Ono je to všetko o tom, či si za tým, ako sa prezentujete naozaj stojíte. Skrátka, musíte byť o tom naozaj presvedčený a musíte sa v tej polohe cítiť naozaj dobre. Potom je to v poriadku."
Ako s odstupom času vnímate svoj podľa mňa skvelý sólový debut "Blue Soul", ktorý vydavateľstvo dosť nešťastne ´zatlačilo´ do úzadia...
"ten album bol pre mňa veľmi dôležitý a aj preto ho mám veľmi rada. Live nahrávky sú obyčajne v pohode, navyše sú charakteristické svojou atmosférou, ktorú v štúdiu jednoducho nevyrodukujete. Trošku ma mrzí, že sme ho vydávali práve v období, keď Supraphon fúzoval, tuším, s Bontonom... Nahrávku vlastne zrealizoval Český rozhlas s tým, že im ju potom predal. Išlo vlastne o moju prvú ponuku zrealizovať vlastné cédečko a preto tam bolo množstvo vecí nedotiahnutých. Napríklad, keď sme chceli cédečka predávať aj na koncertoch, museli sme si sami zabezpečiť dotlač a podobne. V každom prípade si album veľmi cením a v konečnom dôsledku som svojou novinkou "Koříši času" naňho chcela tak trošku nadviazať, keďže tie dva albumy medzitým boli máličko inde..."
Nepochybne, veď ´dvojku´ste pre zmenu nakrúcali s klasickým gitaristom Janom Žáčkom...
"Áno, ten album sme nakrúcali v Nemecku, kde sme vtedy odohrali aj zopár vystúpení a išlo vlastne o akási zmapovanie našej dovtedajšej spolupráce. No a ´trojka´ "Svlíkání z kůže" - to bola vlastne regulérna ponuka z veľkého vydavateľstva, ktoré to však celé zbytočne unáhlilo a preto bola zdramaturgického hľadiska trošku nedotiahnutá. Aj preto som sa v budúcnosti snažila, aby som mohla mať všetky tieto veci pod kontrolou."
V prípade novinky "Korýši času" ste zvolili naozaj zaujímavú koncepciu, keď ste sa na ňu pre zmenu rozhodli zaradiť štandardy a coververzie skladieb svojich obľúbencov v miestami dosť zásadne prepracovaných aranžmánoch, miestami ´hodených´až niekde do oblasti etnickej muziky... Chceli ste tým istým spôsobom predznačiť ďalšie smerovanie vašej sólovej produkcie?
"V súčasnosti už pripravujem ďalší album, ktorý, ak všetko výjde, by mohol byť na svete v priebehu budúceho roku. Na ňom by som chcela mať pre zmanu čo najviac vlastných autorských počinov. Myslím, že to bude v mojej kariére opäť ďalší posun do nových, doposiaľ neprebádaných vôd. Takisto po zvukovej stránke by som ho chcela skoncipovať trošku inak. Uvidím, či nakoniec výjde plánovaná spolupráca s klaviristom a aranžérom Zdeňkom Zdeňkom, s ktorým sme v minulosti už odohrali zopár spoločných vystúpení. Ako vravím, určitú predstavu mám, no uvidím, ako sa to celé podarí zrealizovať. Pokiaľ ale človek nie je zatlačený do kúta termínmi, či nejakou exkluzívnou zmluvou, tak tie prípravy môžu prebiehať v kľude, a to je hlavné. Spomínala som, že neustále nasávam veci, ktoré sa okolo mňa dejú, čo samozrejme platí aj o muzike, takže tam bude určite množstvo nových vplyvov. Sama sa nechám prekvapiť (smiech)."
Pokiaľ sa nemýlim, a to je tiež jhedna z vecí, o ktorej sa vo vašom prípade príliš nehovorí, ste aktívna takisto v rámci brnianskej muzikálovej scény...
"Áno, to stále platí. Momentálne tam účinkujem už vlastne vo štvrtej produkcii, v muzikáli "Svět plný andělů" autorov Zdeňka Mertu a Stanislava Mošu . V minulosti som s nimi vystupovala väčšinou iba na ich pražských preddstaveniach, keď trebárs vystupovali v Národnom divadle a podobne, no teraz do Brna normálne dochádzam. To divadlo je podľa mňa nesmierne progresívne a zároveň ekonomicky veľmi zdatné. Ich produkcie už mohli zhlianuť diváci po celej Európe. V súčasnosti dokonca budujú ďalšie divadlo...Myslím, že nikde v Česku snáď takto expandujúca a pritom kvalitná scéna ani neexistuje. Paradoxné je, že Zdeněk Merta tie postavy obyčajne píše pre svoju manželku, to znamená na telo, takžealternanti to majú potom niekdy naozaj ťažké. V spomínanom "Světe plnom andělů" znie gospel, i blues a pritom ide o dosť súčasnú záležitosť. Pre mňa je každá takáto produkcia novou, nesmierne obohacujúcou skúsenosťou. Navyše, divadelné prostredie ma vždy priťahovalo."
Čudujem sa, že vzhľadom na vaše hlasové dispozície vás v tom súčasnom muzikálovom boome ešte neoslovila žiadna z tých veľkých pražských produkcií...
"Viete, tieto veľké muzikály, to sú vlastne také uzavreté spoločnosti, takže všetko sa odvíja skôr od toho kto s kým vstúpil do nejakého kontaktu, respektíve nakoľko jew komu sympatický... So Zdeňkom Mertom sme sa spoznali dvadsať rokov predtým, ako som sa prvýkrát objavla v jeho muzikáli, takže som vedela, že jeho ponuka prišla preto, že ma má naozaj rád a že si ma váži. Zdeněk robí takmer výlučne iba pre Brno, i keď priebežne, ako som už spomínala, sa jeho diela objavia aj na pražských divadelných doskách. Osobne si ale nedokážem predstaviť, že by som sa venovala výlučne iba muzikálu, to nie. Pozrite, práve v týchto dňoch končím svoju malú, štvorročnú externú spoluprácu s pražským jazzovým konzervatóriom Jaroslava Ježka. Práve tam som sa mala možnosť presvedčiť, ako súčaná muzikálová expanzia vlastne obmedzuje všetkých inak potenciálne veľmi perspektívnych interpretov čo sa týka záujmu o inú hudbu. Dnes je to skrátka dobrý biznis a tie decká tým pádom prestávajú mať záujem o iné žánre, čo v konečnom dôsledku potláča ich kreaitivitu. To nepovažujem za veľmi šťastné. Je na veľkú škodu, že ich k tomu dokonca škola sama vedie, takže všetci permanentne lietajú po rôznych konkurzoch bez toho, že by si uvedomovali, že v každom muzikáli môžu byť nanajvýš traja-štyria sólisti. Väčšina z nich skončí na pár rokov v úlohách komparzistov, ktorý už vlastne ani nedokážu vnímať inú hudbu. Je mi to veľmi ľúto, no zároveň si uvedomujem, že s tým nič nedá robiť."
Igor PETRUŠKA
Foto: Karol HATALA
|
|
späť
|
|
|
