|
|
|
Juraj Tatár: "Vždy som si hľadal vlastnú cestu..." 05.02.2004 - 16:33 od: pigi Hráč na klávesové nástroje a skladateľ Juraj Tatár patrí nesporne medzi najnadanejšie osobnosti pohybujúce sa na tunajšej hudobnej scéne. Kto neverí,respektíve kto pochybuje, nech si vypočuje niektorý z počinov jeho vysoko hodnoteného ´dietka´s názvom Madre, alebo sa zájde pozrieť na koncert Petra Lipu, v ktorého sprievodnej kapele Juraj figuruje rovnako, ako napríklad po boku P.Haberu - či už sólovo, alebo v rámci Teamu... Momentálne sa jeho aktivity sústreďujú na formáciu s názvom Bukake (význam tohoto názvu nech si zístí každý sám:-)), v ktorej spojil sily a talent so svojimi dlhoročnými spoluhráčmi a kamarátmi, basgitaristom Martinom Gašparom a bubeníkom Marcelom Buntajom a ktorej premiérové vystúpenie sa uskutočnilo včera večer v košickom Jazz klube. Bukake produkujú z väčšej časti veľmi pohodovú muziku, tu nasiaknutú jazzom, tam zase funkom... Skvelými a hlavne vyrovnanými hráčskymi výkonmi (o tých sa snáď v prípade týchto pánov ani netreba nejako rozpisovať), energiou, s akou podávajú svoju produkciu a chytľavými motívmi, si Bukake získali osadenstvo Jazz klubu na svoju stranu prakticky už po pár taktoch Fakt, že ide o kapelu zloženú z najvyhľadávanejších domácich hudobníkov hojnú návštevnosť nesporne ovplyvnil, v každom prípade výsledný dojem zo samotného koncertu ovplyvňuje predovšetkým to, čo sa deje na pódiu... A z neho včera sršal nadhľad a pohoda (Marcel Buntaj dokonca, netradične, ´strúhol´ dve kvázi sóla...), zatiaľ čo pod ním vládla spokojnosť a dobrá nálada. A tak to má byť...
Ešte pred vystúpením sme Juraja pri šálke jazmínového čaju, v neďalekej čínskej reštaurácii trošku vyspovedali.
Pochádzaš síce z muzikantskej rodiny, no pokiaľ sa nemýlim, ku klavíru si sa dostal vyslovene z donútenia...
"Myslím, že takto sa k muzike dostalo viac ľudí... Podľa môjho názoru samotná cesta nie je tá najdôležitejšia, podstatný je skôr výsledok. To znamená, že s odstupom času to vnímam len v dobrom."
Čo predstavovalo ten impulz, na základe ktorého si sa začal hudbe venovať naozaj vážne?
"Bol to koncert, na ktorom zaznela Rapsódia v modrom v prevedení, ktoré sa mi zdalo byť úplne hrozné... "
Dostal si chuť po svojom spracovávať klasiku, alebo rovno začať tvoriť vlastné kompozície?
"Skôr tvoriť vlastné veci. V tom období som zavrhoval všetky druhy naučených, nabiflených interpretácií. Všetko mi to pripadalo príliš zlé... Bola to taká moja študentská recesia."
Už počas štúdií si sa stal dosť žiadaným hudobníkom - angažovaným v množstve rôznych projektov. Ak by si to mal nejako s odstupom času zhodnotiť, mali na tvoj raný muzikantský vývin väčší vplyv znalosti, ktoré ti vštepila škola, alebo to, čo sa na teba ´nalepilo´ hraním po kluboch...
"Ja som sa v škole naučil to, čo som sa naučiť chcel, a to bolo pre mňa veľmi dôležité. Niečomu som sa podvedomo bránil a niečo naopak podvedomo prijímal - od ľudí, z ktorých som cítil, že od nich prichádzajú tie správne informácie. Vtedy som to nevedel, dnes už áno, ale to, čo ma tom všetkom najviac zaujímalo, bolo hľadanie tej cesty... V tomto ohľade mali na mňa veľký vplyv skúsenosti, ktoré som načerpal počas pôsobenia v Taliansku, kde som chodil robiť so zborom, ktorý sa tam potom zlúčil s internacionálnym orchestrom nejaké oratória a tak. Vždy v lete som tam strávil mesiac a mal som dostatočnú príležitosť pochopiť, že tam má klasická hudba predsa len trocha iné zázemie a na tamojších školách k nej pristupujú predsa len trocha inak. Rozhodne to tam nie je iba o otrockom učení sa partitúr..."
Pre mnohých konzervatoristov, uprednostňujúcich nekonvenčný prístup k hudbe predstavovalo pôsobenie na konzervatóriu dosť vážny problém...
"To je dané samotným systémom výuky, ktorý človeka nevedie k vlastnej tvorbe, hľadaniu si vlastnej cesty a formovaniu vlastného názoru, ale je postavená na rokmi overených interpretáciách, ktoré človeka vlastne oberajú o možnosť výberu. Pre mňa to bolo absolútne neprijateľné, a tak, ako som už spomínal, ja som sa snažil hľadať si tú vlastnú cestu, dostávať sa k hudbe z inej strany..."
Postupom rokov si sa vypracoval na jedného z technicky najzdatnejších hráčov u nás. Nakoľko je tvoja zručnosť výsledkom vyslovene tvrdého drilu a nakoľko čírej ´vyhranosti´?
"Ťažko povedať, všetko to so sebou prináša sám život. V období, keď človek nemá veľa príležitosti hrávať ´v teréne´, tak sa snaží cvičiť doma. Postupne prichádzajú stále nové a nové veci, ktoré chce zvládnuť, tým pádom sa akosi automaticky pociťuje potrebu viac cvičiť, zdokonaľovať sa. Keď potom opäť začne hrať s kapelami, tak začne nasávať vplyvy okolia, hudobníkov, o ktorých si myslí, že hrajú tak, že si to treba všímať... Tieto veci sa mi však posudzujú dosť ťažko, pretože osobne si o sebe nemyslím, že by som bol až taký veľký technik. Sám seba nedokážem nejako objektívne hodnotiť..."
Hudobníka však do istej miery zrejme ovplyvňuje aj hudba, ktorú počúva...
"Samozrejme, orientácia ´v teréne´ je veľmi potrebná. Zisťovať kto, čo, ako a prečo a na základe toho si utvoriť vlastný názor a sformovať si tú spomínanú vlastnú cestu. Možno to bude znieť ako klišé, ale ja sa snažím od nejakých ´vonkajších vplyvov´ čo najviac odizolovať a snažím sa objavovať skôr to, čo je skryté vo mne samotnom."
Pole tvojej pôsobnosti pokrýva ako menšinovú scénu, tak i mainstream, vieš ako chutí klubové prostredie, no zároveň si si odohral svoje aj vo veľkých halách. Ide o diametrálne odlišné skúsenosti, aktivity mnohokrát si vyžadujúce úplne odlišný prístup...
"S popovými kapelami, na veľkých pódiách je to v každom prípade o väčšej disciplíne v rámci toho, že viac menej iba interpretuješ už vopred vymyslené veci, držíš sa predom určenej línie. Klubové hranie ma zase svoje vlastné špecifiká, umožňuje ti oveľa viac sa presadiť, improvizovať, vymýšľať... Na veľkých koncertoch si to môžeš dovoliť maximálne tak v dvoch skladbách. Túto záležitosť nevnímam zmysle toto je horšie, toto zase lepšie. Všetko sú to pre mňa absolútne osobité a užitočné skúsenosti."
Okrem spomínaných hojných hosťovských účastí v množstve rôznych projektov a formácií sa ti počas tvojej doterajšej kariéry podarilo dať dohromady aj projekty zastrešené vlastným menom, za všetky spomeňme napríklad Burian/Tatár International Band, či tvoj zrejme najznámejší a kritikou i fanúšikmi veľmi vysoko hodnotený projekt Madre...
"Je pravda, že v rámci Madre som už dlho nič vlastné nevyprodukoval. Nejaký materiál však mám pripravený... Ťažko povedať, ako sa to bude ďalej vyvíjať, pretože v poslednom období som sa sústredil skôr na projekty, ktoré prichádzali. A bolo ich toľko, že som sa k Madre nemal absolútne čas dostať. Ak by sa tak malo niekedy v budúcnosti opäť stať, chcel by som, aby to bolo v kľude a na prípravy bolo dostatok času... Na takúto chvíľu čakám."
Albumom Ibachur sa ti vďaka hosťovskej účasti Jana Hammera na jeho prípravách tak trocha otvorili dvere do sveta...
"V podstate sa stala tá vec, že album odkúpila jedna americká firma... Nedopadlo to s ním však bohvieako slávne. Samozrejme, predal sa tam určitý počet kusov, no na tom obrovskom americkom trhu to nie je nič mimoriadne."
Napriek tomu máš tieto ´exportné´ ambície?
"Ja sa programovo snažím ambíciám, respektíve túžbam v zmysle čo by som chcel dosiahnuť vyhýbať. Vnímam totiž ako dosť zväzujúci moment. Čo sa týka Ibachuru - prišla určitá ponuka, ja som ju akceptoval, no a dopadlo to tak, ako to dopadlo."
Ako by si charakterizoval tvoj, respektíve váš nový projekt Bukake? Pokiaľ mám dobré informácie, si väčšinovým autorom repertoáru...
"Iba zatiaľ... Aj hráčsky i skladateľský sú sily veľmi vyrovnané, chalani nosia naozaj krásne skladby. Zhodou okolností je toto náš vôbec prvý koncert, takže sme sami zvedaví, aké budú reakcie."
Ide však len on nejaké nezáväzné muzicírovanie spriaznených duší, alebo máte nejaké väčšie ambície..?
"Táto partia spolu hráva už naozaj dlho a v minulosti sme sa už viackrát bavilo o tom, že by sme niekedy dali dohromady niečo vlastné. Čo bude ďalej - uvidíme. Chceli by sme nakrútiť album, boli by sme radi, ak by ho aj niekto vydal (smiech). Ak sa to podarí, budeme hrávať tak, ako všetci..."
Na Slovensku pôsobí v súčasnosti mnoho kvalitných inštrumentalistov, no iba nemnoho z nich využíva nástroj aj na niečo viac, ako na prehliadku svojej technickej zručnosti. Ty patríš medzi tých, ktorí sa snažia z nástroja dostať maximum, snažíš sa pracovať so zvukom, nebrániš sa využívať pri tvorbe i koncertnej prezentácii moderné technológie...
"Tým, že mám stále pocit, že hudba - to je tón a zvuk, pripisujem zvuku aj adekvátnu dôležitosť. Niekedy chodím do štúdia s už pripravenými podkladmi, inokedy prichádzajú nápady priamo na mieste. Je to ako s hračkami - keď sa nejaká nová objaví na trhu, hneď ju chce každý vyskúšať. Všetky mašinky, moduly, klávesy vlastne slúžia iba k naplneniu predstavy hudobníka o zvukovom dizajne toho, či onoho diela. Či to potom ide cez synťáky, alebo softvér - to už je dosť individuálna záležitosť. Niekomu sa javí komfortnejšia práca s počítačom, iný radšej nakrúca zvuky z analógových mašín... No a ja som niečo medzi tým. Keďže veľa vystupujem - používam väčšinou rackové záležitosti, no zároveň pokukujem aj po nových softvéroch a keď sa robí nejaká vec, rád si ju zoberiem domov a hrám sa s ňom vo svojom počítači."
Nikdy ťa v obklopení modernej techniky nelákalo pustiť sa do nejakého projektu á la Eno, či Jarre? Zatiaľ totiž stále ostávaš verný prezentácii v tej klasickej, ´kapelovej´ podobe...
"Jednoznačne. Mne tieto striktne elektronické projekty prídu veľmi zväzujúce. Keď si to vezmeš čisto z technického hľadiska tak na to, aby si mohol takýto projekt zrealizovať potrebuješ mať za sebou obrovský background. Nedá sa ísť hrať v štýle, že klávesák si zoberie celú svoju ´batériu´ so sebou. Potrebuje ľudí, ktorí sa mu budú o tú techniku starať, pokiaľ by sa vyskytli nejaké problémy, boli by schopní riešiť veci priamo ´za jazdy´a tak. Skrátka, aby sa hudobník mohol sústrediť vyslovene iba na samotnú hru a nemusel v podvedomí riešiť tieto technické záležitosti, čo by pôsobilo dosť rušivo. Najjednoduchšia a v súčasnosti celkom rozšírená alternatíva je hrania do hotových podkladov, ktoré idú z minidisku. V každom prípade sa mi to zdá byť bezpečnejšie, ako sa spoliehať na počítač na pódiu."
Z čoho pozostáva tvoje aktuálne koncertné ´nádobíčko´?
"Momentálne používam MIDI keyboard značky Doepfer LMK-2+. Klavír, piano a vôbec akustické zvuky ťahám z modulu Kurzweil Micro Ensemble, ktorý obsahuje komplet nové boardy so samplami piana. To mi vyhovuje najviac, pretože som sa veľmi dlho snažil nájsť dobrý zvuk akustického klavíra a mal som s tým dosť veľký problém. V racku mám ešte Rolanda J-20 80, čo je klasický modul, ktorý využívam predovšetkým na všetky tie synťákové, slákové, vatové veci. Dosť mi na ňom vyhovuje fakt, že je upgradeovateľný, má osem voľných boardov, do ktorých možno umiestňovať ďalšie zvukové moduly. V závislosti od charakteru projektu, na ktorom práve pracujem ich jednoducho povymieňam, nastavím vlastné presety a môžem ísť... Mixujem vo Fostexe AMX. "
Igor PETRUŠKA
Foto: Karol HATALA
|
|
späť
|
|
|
